Opalovanie

Honba za bronzovo opálenou pokožkou sa stala túžbou ľudstva koncom minulého storočia. Symbol bohatstva – alabastrovú pokožku vystriedala pleť farby čokolády.

V dávnej minulosti bolo slnko vnímané ako zdroj svetla a tepla. Dnes vieme, že život bez slnka nejestvuje. Človek je nielen fyzicky, ale aj psychicky závislý od účinku slnečných lúčov. Z fyzikálneho hľadiska je slnečné žiarenie druhom elektromagnetického vlnenia. Väčšinu biologických účinkov dopadajúceho žiarenia má oblasť vlnových dĺžok od 280nm do 800 nm. Žiarenie vlnových dĺžok nižších ako 280 nm na zemský povrch nedopadá. Ultrafialové žiarenie (UVA a UVB) sa najvýraznejšou mierou podpisuje od zmeny prebiehajúce v našom organizme dôsledkom opaľovania.

O tom, že slnečné lúče môžu mať aj negatívny dopad na náš organizmus, je známe už väčšine z nás. Nevýhodou slnenia je, že dlhodobé škody sa na našej koži často prejavia až o veľa rokov neskôr. Koža si pamätá, aj keď my sme už dávno zabudli. Dnes vieme, že príliš veľa slnka spôsobuje predčasné starnutie našej kože, tzv. fotoageing, s tvorbou vrások, pigmentových škvŕn, či rozšírených cievok.

Nebezpečnejšími dôsledkami je fotokarcinogenéza, čiže vznik kožných nádorov. K bezprostredným prejavom po slnení, ktoré nám vedia znepríjemniť dovolenkové chvíle, patrí spálenie sa, úpal a alergické reakcie.